doc. MUDr. ZUZANA ZELINKOVÁ, PhD.
gastroenterologička prednostka Internej kliniky UN Nemocnice sv. Michala
IBD je skratka pre nešpecifické zápalové ochorenia čreva (z anglického inflammatory bowel diseases). Táto skupina ochorení tráviaceho traktu môže mať rôzne podoby. Zvyknú sa rozdeľovať na Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu, ale existujú aj nie úplne vyhranené formy IBD, ktoré sa do týchto dvoch skupín zaradiť nedajú.
Príčina IBD nie je známa a na ich vzniku sa podieľa viacero faktorov. Na jednej strane vznik ovplyvňuje genetika, na druhej faktory prostredia, ktoré nie sú jednoznačne určené. Okrem mestského spôsobu života viaceré štúdie naznačujú vplyv dojčenia na vznik IBD neskôr v živote, pričom dojčenie sa zdá byť ochranou pred vznikom IBD. Ďalším faktorom je strava – potraviny s vysokým obsahom konzervačných látok by mohli prispievať ku vzniku IBD. Jediným jednoznačne určeným faktorom životného štýlu, ktorý vplýva na vznik IBD, je fajčenie. Pri Crohnovej chorobe predstavuje fajčenie rizikový faktor, paradoxne pre vznik a priebeh ulceróznej kolitídy však predstavuje ochranný faktor.
VZNIK A PREJAVY OCHORENIA
Keď sa u jednej osoby spoja genetické predpoklady a zatiaľ nie jasne určené faktory prostredia, tak sa rozbehne nekontrolovaná reakcia slizničného imunitného systému. Takúto reakciu často spustí infekcia tráviaceho traktu, napríklad cestovateľská hnačka alebo tzv. brušná chrípka. Tieto infekčné ochorenia tráviaceho traktu za normálnych okolností odznejú v priebehu niekoľkých dní. U pacientov s IBD však zápalová reakcia pokračuje, pričom slizničný imunitný systém, ktorý by sa za normálnych okolností zase ukľudnil, naďalej produkuje zápalové bielkoviny, ktoré do tráviaceho traktu „privolávajú“ ďalšie bunky imunitného systému. Typicky sa potom u pacienta s IBD ochorenie prejavuje bolesťami brucha, hnačkami, chudnutím, ale aj nevysvetliteľnou chudokrvnosťou, zvýšenou teplotou a únavou.
DIAGNOSTIKA A LIEČBA
Diagnóza sa stanovuje endosko- pickým vyšetrením tráviaceho traktu. Často je potrebné vyšetriť okrem hrubého čreva a poslednej časti tenkého čreva (zavedením endoskopu cez konečník, tzv. koloskopia) aj žalúdok a dvanástnik (zavedením endoskopu cez ústa, tzv. gastroskopia) a ďalej vyšetriť tenké črevo sonograficky a magnetickou rezonanciou. Tieto vyšetrenia stanovia závažnosť a rozsah ochorenia, od čoho sa následne odvíja liečba. Liečba sa zameriava na potlačenie prehnanej reakcie imunitného systému, zahŕňa teda podávanie imunosupresív.
Okrem týchto liekov je v súčasnosti dostupná aj tzv. biologická liečba. Tá spočíva v podaní bielkovín so špeciálnym zameraním na zrušenie účinku zápalových bielkovín, ktoré produkujú bunky imunitného systému. Pokiaľ táto liečba nestačí, alebo ak sú hneď pri stanovení diagnózy prítomné komplikácie (zúženie čreva, abscesy), postihnutá časť čreva sa musí chirurgicky odstrániť.
AKÁ JE SITUÁCIA NA SLOVENSKU?
Tak ako vo svete, aj na Slovensku tieto ochorenia typicky postihujú mladých ľudí v produktívnom veku od 20 do 40 rokov, aj keď pribúdajú prvé manifestácie ochorenia vo vyššom veku. Odhaduje sa, že na Slovensku máme okolo 10 000 pacientov s IBD, ale presné čísla prevalencie nemáme.
IBD A INFEKCIA COVID-19
V počiatkoch epidémie sa objavili obavy, že pacienti s IBD by mohli byť náchylnejší na ochorenie COVID19 a aj na jeho komplikovaný priebeh. Štúdie z viacerých krajín s vysokým výskytom COVID-19 v prvej vlne epidémie však jednoznačne ukazujú, že IBD sa nespája s vyšším rizikom ochorenia na COVID-19 alebo s jeho komplikovaným priebehom. Pre všetkých pacientov s IBD sa odporúča očkovanie proti ochoreniu COVID-19, pričom nie je kvôli očkovaniu nutné prerušovať liečbu IBD.