Vedecká štúdia s názvom Výskyt Babesia canis, Anaplasma phagocytophilum, Borrelia burgdorferi sensu lato a Ehrlichia canis u kliešťov nájdených na mačkách a psoch na území Českej a Slovenskej republiky dospela k radu prekvapujúcich zistení o kliešťami prenášaných patogénoch.
Štúdia prebiehala v rámci projektu „Protect Our Future Too“ (Chráňte aj našu budúcnosť) v rokoch 2019 – 2021 a viedol ju veterinárny parazitológ prof. MUDr. Łukasz Adaszek. Na práci sa podieľali i Radosław Janecki a Łukasz Mazurek z oddelenia epizootológie a kliniky infekčných ochorení Fakulty veterinárneho lekárstva Univerzity prírodných vied a Michał Ceregrzyn, Jan Doležal a Martin Michálek z MSD Animal Health a prof. MVDr. David Modrý, ktorý je jedným z ambasádorov iniciatívy „Protect Our Future Too“.
Prostredníctvom kliešťov narastá na území oboch štátov riziko prenosu patogénu Anaplasma phagocytophilum.
Mikroorganizmy kliešťov
Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť výskyt mikroorganizmov Anaplasma phagocytophilum, Borrelia burgdorferi sensu lato, Ehrlichia canis a Babesia canis u kliešťov, ktoré boli nájdené na psoch a mačkách v rôznych krajoch Českej a Slovenskej republiky (hlavné mesto Praha, Juhomoravský, Juhočeský, Moravsko-sliezsky, Olomoucký, Plzenský, Stredočeský, Zlínsky, Banskobystrický, Žilinský, Trnavský, Košický, Bratislavský a Trenčiansky kraj). Izolácia DNA z organizmu kliešťov na účely molekulárnej analýzy bola vykonaná podľa príslušnej metodológie Łukaszom Adaszekom a Stanisławom Winiarczykom.
Riziká nákazy narastajú
Zo získaných dát vyplýva, že v Českej republike a na Slovensku existuje riziko nákazy zvierat i ľudí ochoreniami, ktoré prenášajú kliešte, čo je nutné zohľadniť v klinickej praxi. Významným zistením, ktoré zo štúdie tiež vyplynulo, je skutočnosť, že prostredníctvom kliešťov narastá na území oboch štátov riziko prenosu patogénu Anaplasma phagocytophilum.