Rozhovor so zástupkyňou organizácie AIESEC, ktorá prispieva do spoločnosti rozvojom mladých ľudí a príležitosťami v medzinárodnom prostredí.
Ste nezisková organizácia, čomu sa aktuálne venujete?
AIESEC je najväčšia medzinárodná organizácia, ktorá je riadená mladými ľuďmi. Už od roku 1948 sa venujeme zahraničným stážam, prostredníctvom ktorých rozvíjame líderské schopnosti u mladých ľudí.
Hlavnou témou vo firmách je generačný rozdiel medzi Mileniálmi a Generáciou Z, týka sa to aj vašej organizácie? Pociťujete zmeny, v prístupe k práci či preferenciách, pri nástupnej Generácii Z?
Naši stážisti, ale aj členovia majú v priemere od 18 do 25 rokov, a preto tiež pociťujeme generačný rozdiel medzi Mileniálmi a Generáciou Z. Naši členovia sú dobrovoľníci, preto ich nemožno motivovať finančnou odmenou. Z môjho pohľadu je preto náročnejšie si členov udržať. Pracujeme najmä s ich motiváciou, ktorá sa líši nie len v rámci generácii, ale aj od jedného člena k druhému. Generáciu Z sa nedá „nalákať na pekné veci“. Chce vidieť veci také, aké sú, skutočné. Tak isto sa naši členovia neuspokoja len tak s hocičím. Preto aj kvalita našich AIESEC konferencií ide každým rokom hore.
Riešite individuálne jednotlivé podmienky a požiadavky, alebo máte na každého „rovnaký meter“?
V rámci organizácie si pravidelne na mesačnej báze pýtame spätnú väzbu od našich členov. Ak vidíme, že viacerí z nich sú s niečím nespokojní, snažíme sa to veľmi rýchlo napraviť. Individuálne požiadavky riešime počas osobných stretnutí. Každý jeden postreh alebo nápad na zlepšenie si vážime, a preto majú aj naši členovia určitú voľnosť pri vykonávaní svojej práce.
Myslíte si, že sú študenti a čerství absolventi naozaj pripravení na pracovný život?
Osobne si myslím, že veľmi záleží od oblasti, ktorú študujete. Sama mám skončenú Fakultu managementu UK v Bratislave. Počas štúdia som sa naučila veľa poznatkov nie len o manažmente, ale aj o marketingu, účtovníctve, práve či financiách. Teoretických poznatkov mám mnoho, no nebyť AIESEC a part time jobov, ktoré som počas štúdia mala, rozhodne by som nebola pripravená na pracovný život. Takých ako ja je mnoho. Preto si zamestnávatelia veľmi vážia, ak mladý človek popri štúdiu na sebe pracuje. Samozrejme, nič netreba preháňať, no iba titul a jeden cudzí jazyk v dnešnej dobe nestačia.
Myslíte si, že by mohol byť problém v štýle edukácie a prístupe k študentom zo strany školstva?
Podľa môjho osobného názoru, ako čerstvého absolventa, je problém v systéme. Mala som šťastie na vynikajúcich vyučujúcich, ktorí vzdelávanie svojich študentov brali ako svoje poslanie. V takom prípade boli hodiny zaujímavé, dostávali sme veľa spätnej väzby, naučili sme sa pracovať v teame. Stále počúvame, aké je naše školstvo zlé a iste, treba na jeho zlepšení neustále pracovať. No stále sa nájdu svetlé výnimky – učitelia zapálení pre svoju prácu, ktorí sú skvelí vo svojom obore – a tých sa treba držať a čerpať od nich čo najviac vedomostí.
Aká je vaša vízia do budúcna pre fungovanie všetkých vekových kategórií na pracovnom trhu?
Ako organizácia sa nesnažíme iba o osobnostný a profesionálny rozvoj mladých ľudí, ale aj o to, aby si uvedomovali, aké majú hodnoty a žili podľa nich. Generačný rozdiel sa celkom zmazať nedá. Dôležitejšie je, či sú ľudia „na jednej vlne“, či sa zhodujú v hodnotách, ktoré majú. Ak áno, potom je jedno, či máte 20 alebo 60 rokov. Starší človek vie priniesť obrovské množstvo skúseností a múdrosť, mladý človek zase inovatívne nápady a iný pohľad na vec. Obe vekové kategórie sú potrebné a vedia z danej situácie vyťažiť benefity.
Mgr. Jana Oravcová | AIESEC in Slovakia