Ak teda nič na tomto svete nie je trvalé, tak spomienky a zážitky v týchto pomyselných pretekoch o večnosť určite vyhrávajú.
Dnes už som veľký chlapec a viem, čo znamená cestovanie. Je to predovšetkým poznanie, pochopenie a pokora. Tieto vecičky sú pre náš život celkom fajn výbava a na cestách ich dostávame priamo do žily. Navyše sú trvácne a nikto nám ich nikdy nevezme. Každá hmotná vec, ktorú si zadovážime, nás chvíľu zaujíma, ale po čase ju začneme brať ako samozrejmosť, až napokon pocítime potrebu vymeniť ju za novú. Nezáleží pritom na tom, ako veľmi je vzácna, či koľko nás stála peňazí. Telefón, hodinky aj auto nám zovšednejú a čaká ich výmena.
So zážitkami a skúsenosťami z ciest je to inak. Neblednú, nestrácajú na atraktivite. Kedykoľvek sa k nim v mysli, alebo pri rozprávaní s priateľmi vrátime, sú stále rovnaké. Možno iba naše vnímanie a chápanie sa časom mení, a tak sme schopní na tých istých zážitkoch nachádzať stále nové veci. Ak teda nič na tomto svete nie je trvalé, tak spomienky a zážitky v týchto pomyselných pretekoch o večnosť určite vyhrávajú.
- Máme nejakých obmedzených pár rokov na život na tejto planéte. Kedykoľvek som sa zamyslel nad tým, prečo sem vlastne chodíme, vždy som sa dostal k tej istej odpovedi. Skúsenosť, teda poznanie. Je taká rozmanitá, a predsa v mnohom podobná. Naša Zem. Niekde je stále horúco, inde stále mrzne. Tam nenájdeme vodu, inde zasa nikdy nič nevyschne. To podstatné je, že takmer všade stretneme ľudí. Môžu vyzerať inak, môžu mať iné zvyky, ale tým základným poznaním je, že všetkých na celej planéte nás teší a trápi to isté. Láska, smrť a dane 🙂
- Pochopenie. Na cestách sa naučíme improvizovať. Nie všetko sa dá dopredu naplánovať. Samozrejme, je dobré vedieť kam ideme a mať predstavu, čo tam chceme vidieť, ale pochopenie, že vesmír sa hýbe vždy svojím smerom a nie vždy podľa našich predstáv, je veľmi oslobodzujúce. Toto je tiež dobrá výbavička do života. Veď nám takto pomôže zvládnuť prípadné nezdary. Indovia majú také porekadlo, ktoré si vždy pripomínam, keď veci nejdú úplne tak, ako by som si to predstavoval. „Nakoniec všetko dobre dopadne. Ak to teraz nie je dobré, znamená to, že to ešte nie je koniec.“
- Táto vlastnosť sa nám do života naozaj hodí. Je totiž veľmi fajn uvedomiť si, že každá jedna udalosť, ktorá sa okolo nás stane, vidíme my svojou vlastnou optikou. Naším subjektívnym vnemom. Ktorýkoľvek iný človek ju vníma zasa cez svoje subjektívne videnie. Je preto fajn mať okolo seba ľudí, ktorí veci a udalosti vnímajú podobne ako my. Vlastne, naša príťažlivosť to tak aj zariadi. Predsa sa nebudeme obklopovať ľuďmi, ktorí s nami zo zásady nesúhlasia a s ktorými sa nevieme ani my stotožniť. Pokora však znamená, že ich rešpektujeme. Rešpekt v sebe obnáša aj to, že ak nemajú záujem o naše videnie sveta, aj keď ho my sami považujeme za správne, nevnucujeme im ho.
Raz mi ktosi povedal. Ty sa máš, že môžeš cestovať. Áno, mám, lebo som to do svojho života zaradil ako dôležitú súčasť. Nehľadám výhovorky, prečo sa to nedá. Hľadám spôsob, ako by to bolo možné. Cestovanie nás preveruje. Naše dobré, aj tie horšie vlastnosti. A preveruje aj priateľstvá. Tie, ktoré vzniknú na cestách sú zväčša veľmi silné a trvácne. Svet, ktorý nás obklopuje je veľkou príležitosťou na poznanie. Tak poznávajme. Dovidenia vo svete, priatelia!