Dá sa pracovať aj „kočovať zároveň? Ako vôbec vznikla myšlienka započať cestu Digitálneho nomádstva?
Ľudia odjakživa cestovali. V minulosti si však buď museli najskôr našetriť, alebo museli počas svojich ciest občas pracovať napríklad v reštauráciách, v hoteloch či hosteloch, v turistických kanceláriách a na podobných miestach, kde nemajú problém zamestnať cestovateľov. Ľuďom, ktorí milujú dlhodobé cestovanie, príchod internetu umožnil samostatnosť. Teraz už totiž nemusia dopredu šetriť, aby mohli cestovať. Teraz už nemusia pracovať na jednom mieste, napríklad v nejakom hosteli, aby si niečo privyrobili a mohli cestovať dlhšie. Teraz im stačí, aby vedeli zarobiť peniaze cez internet, a môžu sa zdržiavať kdekoľvek a akokoľvek dlho. To je hlavná výhoda digitálneho nomádstva a teda aj hlavný dôvod vzniku tohto životného štýlu. A či sa dá cestovať a pracovať zároveň? Samozrejme. Inak by tak nerobili už dnes desaťtisíce ľudí. Očakáva sa, že v roku 2035 bude na svete až 1 miliarda digitálnych nomádov.
O digitálnom nomádstve som sa dozvedel zhruba v roku 2010 od Američanov, ktorí týmto spôsobom už nejaký čas žili a začali o tom písať na svojich blogoch a hovoriť vo svojich podcastoch.
Ako ste sa o digitálnom nomádstve dozvedel?
Dlhodobo sa zaujímam o online podnikanie všeobecne, keďže som začal zarábať tvorbou web stránok a grafiky už pred viac ako desiatimi rokmi. O digitálnom nomádstve som sa dozvedel zhruba v roku 2010 od Američanov, ktorí týmto spôsobom už nejaký čas žili a začali o tom písať na svojich blogoch a hovoriť vo svojich podcastoch. Keď som v roku 2012 po troch rokoch odchádzal z Austrálie, uvedomil som si, že to je presne to, po čom túžim aj ja. O menej ako 2 roky neskôr som už bol na svojej prvej digitálno-nomádskej ceste do Thajska, a týmto spôsobom žijem doteraz.
Pracuje sa Vám týmto štýlom lepšie? S akými častými prekážkami sa stretávate?
Podobné otázky mi dáva mnoho ľudí, preto som počas môjho pobytu v Taipei na Taiwane vytvoril videosériu „Máš na to byť digitálnym nomádom“, kde o jednotlivých elementoch digitálneho nomádstva hovorím otvorene a bez skrášľovania. V skratke, najväčšími prekážkami či najčastejšími problémami digitálnych nomádov sú predovšetkým vízové podmienky jednotlivých krajín, slovenská byrokracia a pomalý internet či výpadky elektriny v niektorých rozvojových krajinách. Na Filipínach som bol niekoľko dní v dedinke na pláži, kde bola elektrina generovaná naftovými generátormi iba niekoľko hodín denne. Občas sa mi stane, že v kaviarni nefunguje internet a musím zmeniť lokalitu. To sú však všetko iba malé nepríjemnosti, ktoré sa nedajú porovnať so slobodou, rozmanitosťou a inými výhodami, ktoré digitálne nomádstvo prináša.
Digitálne nomádstvo samé o sebe produktivitu ani nezlepšuje, ani nezhoršuje. Tá totiž záleží od toho, aká rutina vyhovuje ktorému digitálneho nomádovi, a či je schopný si danú rutinu vytvoriť na danom mieste, na ktorom sa práve nachádza. Záleží, či práve cestuješ a pracuješ každý deň z iného hostela či kaviarne, alebo či si na jednom mieste napríklad dva mesiace, prenajímaš si vlastný bytík a pracuješ z domu. Niektorí nomádi chodia radi do co-workingových centier, iní zase potrebujú samotu a pokoj. Každý je iný a vyhovuje mu niečo iné. Krásou digitálneho nomádstva je práve to, že každý je schopný vytvoriť si taký život, aký mu vyhovuje.
Dá sa spojiť neustále cestovanie a práca so vzťahom?
Dá, a nedá. Je to extrémne komplikovaná otázka. Cestovanie romantické vzťahy komplikuje. To je fakt. Ale dá sa to. Poznám mnoho ľudí, ktorí spoznali svojich životných partnerov práve na cestách. Výhodou je, že popri cestovaní stretneš podstatne viac ľudí ako máš možnosť spoznať v meste, v ktorom žiješ. Taktiež je omnoho väčšia šanca, že si budeš rozumieť s niekým, koho stretneš na cestách, pretože obaja máte radi rovnaký životný štýl a podľa všetkého aj veľmi podobný hodnotový rebríček.
Ja osobne s romantickými vzťahmi počas môjho pobytu v Ázii takpovediac bojujem. Už vyše sedem rokov randím iba s Aziatkami. Za ten čas som zažil všeličo – od trojročného vzťahu s Kórejkou, cez letné romániky v Thajsku či na Srí Lanke, až po nespočetné množstvo odlúčení a vzťahov na diaľku, bolestivé rozchody a sklamania. Aktuálne dokončujem svoju knižku „Láska k Aziatkám“, kde o slastiach aj strastiach vzťahov na cestách hovorím veľmi otvorene a bez servítky.
Čo je potrebné urobiť pre to aby mohol človek začať takto pracovať?
Pre tých, ktorý nevedia, kde začať, som vytvoril online kurz Zarábaj Ako Pán™. Ten je akousi pomocnou rukou ľuďom túžiacim po tomto životnom štýle, ktorí nemajú žiadne alebo iba minimálne skúsenosti.
V skratke, každý, kto chce začať zarábať cez internet, musí mať v prvom rade chuť. Musí mať dôvod, prečo to chce. Preto aj môj kurz začína vytvorením svojho vysnívaného života. To je tvoj cieľ a tvoja hlavná motivácia. Ak ti chýba motivácia, žiadne rady či tipy ti nepomôžu. Ak si však dostatočne motivovaný, svoju cestu si nájdeš. Naučiť sa technické detaily je jednoduché. Zaberie ti to čas a energiu, ale dá sa to. Ak ti chýba motivácia, skôr či neskôr sa na to vykašleš a začneš opäť pozerať seriály v televízii a tlačiť do seba čipsy. Ver mi, digitálni nomádi netrávia hodiny denne pozeraním seriálov a jedením nezdravého jedla. Namiesto toho pracujú na svojich snoch a popíjajú čerstvé kokosy.
Môj bežný deň je iný v závislosti od toho, či som práve na jednom mieste dlhšie, alebo aktuálne cestujem. Ak som niekde dočasne „usadený“, doobeda pracujem a idem do posilňovne.
Ako vyzerá Váš bežný deň?
Môj bežný deň je iný v závislosti od toho, či som práve na jednom mieste dlhšie, alebo aktuálne cestujem. Ak som niekde dočasne „usadený“, doobeda pracujem a idem do posilňovne. Po cvičení si dám veľký obed a buď píšem v kaviarni svoju knižku alebo články, prípadne si čítam na mojom Kindle, alebo iným spôsobom oddychujem. Navečer potom buď idem von s kamarátmi, sám, alebo na rande, prípadne ostanem doma a opäť pracujem. Ak aktuálne cestujem, môj denný režim je flexibilnejší – menej pracujem a viac si užívam prostredie, v ktorom sa práve nachádzam.
Mali Ste niekedy pocit, že sa z Vašej práce stala rutina?
Verím tomu, že rutina zvyšuje produktivitu. Mám ADHD a pre mňa je rutina nevyhnutná k tomu, aby som bol produktívny. Taktiež, keď sa človek zamyslí, uvedomí si, že počas dňa nemá rovnaké množstvo energie. Niekto má najviac energie ráno, ako napríklad ja, a niekto je najproduktívnejší navečer až v noci. Poobede má väčšina ľudí úpadok energie, preto stažiť sa nasilu pracovať poobede je stratou času. Možno si za počítačom a „pracuješ“, ale nie si produktívny. Nemáš toľko kreatívnej energie a všetko ti trvá podstatne dlhšie. Viac krát si zapínaš Facebook a inak prokrastinuješ – robíš hocičo iné, len nie to, čo by si mal. Rutina je teda dobrá vec.
Ak máš na mysli to, že práca z kaviarní či coworkingov sa časom stane nudnou, to si nemyslím. Nové prostredie totiž zvyšuje nie len kreativitu, ale aj produktivitu všeobecne. A okrem toho, nová kaviareň znamená aj nové nápoje a jedlá. Porovnaj si to s firemnou jedálňou alebo niekoľkými reštauráciami v blízkosti tvojho zamestnania. Jesť každý deň to isté jedlo v tej istej reštaurácií či jedálni, tomu hovorím nuda.
Ja osobne som sa za niekoľko rokov na cestách naučil, že cestovať mesiace sám ma až tak nebaví. Som introvert a nemám problém so samotou, ale uvedomil som si, že si cestovanie užívam podstatne viac, ak ho zdieľam s niekým blízkym.
Je tento druh práce naozaj o splnenom sne? Ako je to u Vás s cestovaním? Máte na to vobec čas?
To záleží na každom zvlášť. Každý má iné sny. Niekto túži po tom cestovať a napríklad dobrovoľníčiť v chudobných krajinách, niekomu inému však k spokojnému životu stačí byť doma a tráviť čas so svojou rodinou.
Ja osobne som sa za niekoľko rokov na cestách naučil, že cestovať mesiace sám ma až tak nebaví. Som introvert a nemám problém so samotou, ale uvedomil som si, že si cestovanie užívam podstatne viac, ak ho zdieľam s niekým blízkym. Preto mi aktuálne vyhovuje bývať v ázijských veľkomestách, kde mám možnosť získať množstvá priateľov a kde je vždy čo robiť. Ak však chcem cestovať viac, čas si nájdem. Štandardne pracujem 4 až 6 hodín denne, no keď treba, viem to dočasne skresať aj na v priemere jednu či dve hodiny za deň.
Ktoré miesta ste už ako digitálny nomád precestoval? Ako túto prácu vníma Vaša rodina?
Za posledné 3 roky som ako digitálny nomád žil 12 mesiacov v Taipei na Taiwane, 11 mesiacov v Thajsku, 3 mesiace v Kuala Lumpur v Malajzii, 3 mesiace v Busane v Južnej Kórei, mesiac na Filipínach, mesiac na Srí Lanke, a niekoľko dní v Singapure, Hong Kongu, Japonsku, Dubaji a Ríme. Moja rodina by bola samozrejme najradšej, ak by som bol s nimi doma, ale taktiež vedia, že Prievidza je pre mňa príliš malá. Jednoducho som v Ázii šťastnejší, a tak žijem v Ázii.
Mimochodom, digitálne nomádstvo nie je práca, ale životný štýl. Digitálni nomádi nejdú do zahraničia pracovať. Oni idú do zahraničia, pretože chcú spoznať iné kultúry, zažiť iné prostredie, spoznať iných ľudí. Práca cez internet im to umožňuje. Je to prostriedok, nie samotný cieľ.