MGR. SAMUEL KOVÁČIK, PHD
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK
Odborný asistent
Pracujete v Dublinskom výskumnom inštitúte. Ako by ste ohodnotili slovenské výskumné centrá v porovnaní so zahraničím?
Pracoval som v Dublinskom inštitúte, už som sa vrátil na Slovensko. Tu zasepôsobím na Univerzite Komenského a ťažko sa porovnávapráca na univerzite s výskumným inštitútom. V Dubline sme nemali žiadnych študentov, tedačlovek mohol celú časť svojej prácevenovať výskumu.
Teraz aj prednášam a vediem bakalárske a diplomové práce, čo na jednej strane znamená, že mám menej času na výskum, no na druhej strane robím niečo, čo považujem za zmysluplné. Stále však zostávam v úzkom kontakte s kolegami zo zahraničia a pracujem v podstate na tých istých veciach, len v trochu inom tempe a režime.
Projekt Vedátor ste založili v roku 2016. Ako sa vaša tvorba vyvíja s príchodom nových technológií?
Na jednej strane otvorili technológie popularizácii vedy nové možnosti, dajú sa robiť videá, obrázky, dlhé analytické texty, a to všetko sa dostane človeku až pod nos. Na druhej strane, je veľká konkurencia. Ľudia cez mobilné zariadenia a počítače trávia veľkú časť života – komunikujú s ľuďmi, pozerajú videá, zabávajú a vzdelávajú sa.
Človek pretomusí viac premýšľať, ako sa nestratiť v dave a čo môže jeho projekt odlíšiť od zbytku. Vždy, keď sa objaví niečo nové, tak sa zamyslíme, či to využiť. Napríklad keď prišla možnosť robiť stories na IG, išlisme do toho. Neskočíme však na každú vlnu, napríklad TikTok sme obišli. Treba si premyslieť, kde alokovať svoje zdroje.
Počas pandémie ste sa dosť zaoberali koronavírusom. Ako na túto tému reagovalo vaše publikum?
Keďže zvyknem čítaťvýber z odbornej tlače, napríklad Nature, tak som mal prehľad o vážnosti situácie, kým sa riešila ešte len ako problém v Číne. Kým sa koronavíruszačal blížiť k našimkončinám, bol som v situáciidobre zorientovaný, mal som naštudované podobné pandémie, základné odporúčania a vedecké poznatky.
Ľudí vtedy veľmi potešilo, že majú overené vedecké zdroje podané ľudskou rečou. Postupne, ako sa k slovu dostali odborníci na problematiku, tak som sa téme prestal venovať, keďže začalo ísť skôr o odbornú záležitosť.
Foto: Martina Zimova
Zaoberáte sa, okrem iného, klimatickými zmenami. Myslíte si, že je možné predísť katastrofe pomocou nejakých technických inovácií?
Nemali by sme sa na ne spoliehať, aj keď určite zohrajú časť úlohy v riešení klimatickej zmeny. Toto nás naučila už koronakríza. Nestačí jej technické riešenie, ktorémáme vo forme vakcín,potrebujeme problém vyriešiť aj spoločensky, teda ľudia musia technické riešenie začať používať.
V prípade klimatickej zmeny netreba hľadať nové technológie, stačí začať používať tie staré, napríklad niekedy presadnúť z auta do električky. Rozdiel oproti koronakríze je však taký, že klimatickú zmenu treba riešiť hlbšie a na mnohých úrovniach. Na riešenie koronakrízy stačilo, aby si každý človek našiel pol hodinu na očkovanie. Klimatická zmena si vyžaduje dlhodobejšie a výraznejšie zmeny fungovania spoločnosti. A zmeniť správanie ľudí môže byť náročnejšie, než vynájsť novú technológiu.
Čo je cieľom vašich podcastov?
Cieľom Vedátorského podcastu je v podstate to isté, čo cieľom celého projektu Vedátor – dostať vedu bližšie k ľuďom, ukázať im radosť zo spoznávania sveta okolo nás. Pre mňa je veľa zaujímavého vo veciach, ktoré považujeme za bežné a fádne. Oblaky, lietanie lietadiel, rast stromov, pohyb planét po oblohe.
Myslím, že v tomto nie som špeciálny, tieto vecizaujímajú aj iných ľudí. Akurát o nich nepočúvame, respektíve je ťažké sa o nich niečo dozvedieť tak, aby to bolo pochopiteľné jednoducho. Túto „dieru na trhu“ sa snažíme pokrývať –pekné a zaujímavé veci z prírody, v ktorej žijeme, vysvetľovať tak, aby to bolo pre každého.