Domovská stránka » Rodina » RAKOVINA SI NEPÝTA POVOLENIE DO NAŠICH ŽIVOTOV
Rodina

RAKOVINA SI NEPÝTA POVOLENIE DO NAŠICH ŽIVOTOV

Článok vznikol v spolupráci s:
Článok vznikol v spolupráci s:

Šimonko mal päť rokov, keď sa dozvedel, že má leukémiu. Bol vtedy budúci prváčik, ktorý sa postupne pripravoval do školy. Nakoniec do nej nenastúpil. Rakovina prišla do jeho rodiny ako nepozvaný hosť. Nepýtala sa na ich sny, plány na víkend ani na termíny u zubára. Bol to šok a všetko sa prevrátilo naruby.

LUCIA HOVANČÁKOVÁ

Marketing a PR manažérka Dobrý Anjel

Keď sa rakovina potvrdí u dieťaťa, rodičia urobia všetko pre jeho vyliečenie. Nezamýšľajú sa nad tým, koľko ich to bude stáť. Realita príde po pár dňoch či týždňoch. Jeden z rodičov musí byť v nemocnici s dieťaťom počas hospitalizácie, takže rodinný rozpočet sa tak výrazne zníži. Treba kalkulovať, ako prežiť toto náročné obdobie. Účty za domácnosť, rozpočet na potraviny a náklady spojené s liečbou zrazu vyzerajú ťaživejšie.

Šimonkov otec pricestoval zo zahraničia, aby s ním bol počas hospitalizácie. Zamestnanie v zahraničí musel ukončiť.

Väčšinu času počas 8-mesačnej liečby strávili v nemocnici. Keď sa ho pýtam na výdaje spojené s liečbou, hneď mu napadne cestovanie. „Jeden mesiac sme do nemocnice cestovali tak často, že sme zaplatili 400 eur len za benzín,“ hovorí pán Jozef. Finančnú pomoc od DOBRÉHO ANJELA popisuje ako záchranu. Na začiatku nemali predstavu, ako ich liečba finančne ovplyvní a ešte stále ovplyvňuje.

Jeho manželka bola v tom čase tehotná. „Bolo to iné tehotenstvo. Vedela som, že musím byť silná kvôli staršiemu synovi Lukášovi a ešte nenarodenému synovi,“ spomína pani Dana. Počas liečby sa presťahovali k jej rodičom. „V byte by sme boli zatvorení, čo by nepomohlo našej psychike. Rodičia bývajú v dome, starší syn sa tak mohol hrať vonku,“ hovorí Šimonkova mama.

Teraz sú doma na udržiavacej liečbe. Stále chodia po vyšetreniach a ich život sa nepodobá normálu. Všetci si prajú, aby sa Šimonkov zdravotný stav zlepšoval a mohol v septembri nastúpiť do školy ako prváčik.

Hovorí sa, že to najcennejšie je naše zdravie. Starajme sa o neho, ale aj o naše okolie. Sú tam rodiny, ktoré bojujú o život a môžeme im pomôcť na ich strastiplnej ceste za uzdravením.

Ďalší článok