Slovenská herečka Jana Kovalčíková je členkou súboru Slovenského národného divadla, ale prešla si aj inými divadlami. Určite ju poznáte aj z mnohých televíznych seriálov a relácií. Prezradila nám, ako vníma témy diverzity, inklúzie a rovnosti. Je rada, že herecké prostredie, v ktorom sa pohybuje, je otvorené a tolerantné.
Jana Kovalčíková
herečka
Ako herečka ste sa stretli s rôznymi postavami a príbehmi. Máte pocit, že filmový a televízny priemysel efektívne zachytáva rôznorodosť a inklúziu v spoločnosti?
Mám pocit, že sa pomaly, ale isto posúvame vpred, aj čo sa týka týchto tém. Pevne verím, že raz budú v našej spoločnosti vnímané ako čosi prirodzené, pretože inklúzia a rôznorodosť je niečo, čo nás spája, nie rozdeľuje.
K inakosti by sme mali pristupovať s otvorenou mysľou.
Ste verejnou postavou, ktorá môže ovplyvniť diskusie a vnímanie rôznych tém. Ako sa pozeráte na úlohu známych osobností v propagácii rovnosti a inklúzie?
Som hrdá na to, že môžem byť možno niekedy pozitívnou nositeľkou a propagátorkou dôležitých otázok a odpovedí. Je pre mňa prirodzené vyjadrovať sa k témam, ak ma o to niekto požiada. A tajne dúfam, že moje názory možno niekoho aj posunú vpred, alebo sa minimálne zamyslí. Pre nás všetkých je dôležité, aby sme boli národ, ktorý dokáže kriticky myslieť. K inakosti by sme mali pristupovať s otvorenou mysľou.
Ako vnímate tému rovnosti žien a mužov, platovej nerovnosti a pracovných príležitostí vo vašom odvetví?
Vnímam to citlivo, a to nielen v mojom pracovnom odvetví. Je dôležité o tom hovoriť a uvedomovať si, že na svete by sme všetci mali mať rovnaké práva a povinnosti. A je mi ľúto, že to tak stále nie je, a že je tu ešte k tomu neustála potreba otvárať a pretvárať napríklad aj témy, ktoré sú pre nás ženy také intímne a súkromné.
Mladí ľudia sú kľúčovou súčasťou budúcnosti spoločnosti. Ako by sme ich mohli presvedčiť, že sa na Slovensku oplatí ostať a pracovať?
Pozitívnou motiváciou. Musíme byť schopní vytvoriť mladým ľuďom podmienky na rast, na vzdelávanie, na toleranciu. Musíme sa všetci navzájom snažiť zo Slovenska vytvoriť jednu „cool“ krajinu pre život nás všetkých.
Bola kariéra herečky vaším vysnívaným povolaním? Čo by ste robili, keby ste sa nevenovali umeniu?
Úprimne musím povedať, že nebola. Ale všetky moje rozhodnutia, aktivity, ľudia ma naviedli až na túto cestu. A som za to vďačná. Je to nesmierne bohaté povolanie plné inšpiratívnych ľudí a príbehov. Som šťastná, že môžem pracovať a rásť v takom tolerantnom prostredí. Kiežby všetci mali to šťastie. A ak by som nebola herečkou? Asi by som sa ďalej venovala štúdiu jazykov a možno medzinárodných vzťahov.