Domovská stránka » Kariéra » AKO SA SPRÁVAJÚ ŠTUDENTI NA TRHU PRÁCE?
Kariéra

AKO SA SPRÁVAJÚ ŠTUDENTI NA TRHU PRÁCE?

V spolupráci s organizáciou AIESEC
V spolupráci s organizáciou AIESEC

AIESEC je najväčšia medzinárodná organizácia, ktorá je riadená mladými ľuďmi. Už od roku 1948 sa venujeme zahraničným stážam, prostredníctvom ktorých rozvíjame líderské schopnosti u mladých ľudí.

Mgr. Jana Oravcová,
manažérka odchádzajúcich stáží a marketingu

Ako vnímate dnešných študentov s ohľadom na ich kariérnu budúcnosť? Chcú zostať pracovať na Slovensku, alebo odísť do zahraničia?

Počas môjho štúdia na Fakulte managementu UK v Bratislave mnohí moji spolužiaci aspoň raz ročne vycestovali do zahraničia, či už s cieľom pracovať, študovať alebo na dovolenku. Cestovanie a objavovanie nových miest rozhodne patrí k životu mladého človeka. 

Mnoho mojich známych popri štúdiu brigádovalo vo firmách, v ktorých po skončení štúdia aj naďalej zostali pracovať. Predsa len „dospelácky“ život so sebou prináša aj vyššie náklady na živobytie a absolvent si prirodzene potrebuje nájsť stále zamestnanie. Niektorí spolužiaci začali podnikať a pár z nich pokračovalo na doktorandskom štúdiu. 

Osobne si myslím, že je pre študentov oveľa ľahšie ísť pracovať do zahraničia, aj keď iba na pár týždňov ešte počas štúdia, keď nemajú žiadne záväzky a sú podporovaní rodinou. Vidím to napríklad aj v našej organizácii v rámci stáže Global Talent (dlhodobé stáže vo firmách), ktoré sú určené pre mladých ľudí, ktorí majú už nejaké skúsenosti v odbore. Trend nám ukazuje, že viac ako 70 % Global Talent stážistov sú ľudia, ktorí ukončili štúdium pred viac ako rokom, pracujú na full time na Slovensku a chcú zmeniť prácu. Zvyšných 30 % sú čerství absolventi, ktorí sa neboja hneď po štátniciach vycestovať do zahraničia a rozbehnúť tam svoju kariéru. Naopak, na dobrovoľnícke stáže Global Volunteer chodia skôr študenti. Túto možnosť využívajú najmä cez leto, keďže sa jedná o krátkodobú stáž.

Aké pracovné pozície preferujú študenti? Čo od práce očakávajú?

Veľmi záleží od odboru či oblasti, ktorú človek vyštuduje. Lekári, farmaceuti alebo programátori prirodzene očakávajú, že budú aj v týchto oblastiach pracovať. Navyše je po nich dopyt, keďže mladých lekárov je na Slovensku akútny nedostatok. Vyštudovaní manažéri, ekonómovia alebo právnici si nechávajú „otvorené dvere“. Ak každý rok vyjde zo školy 300 manažérov, iba veľmi malé percento z nich skončí na manažérskej pozícii.

Naše školstvo nedokáže pružne reagovať na požiadavky pracovného trhu, a to je veľmi zlá správa. Dobrou správou však je, že mladí ľudia sa dokážu sami prispôsobiť novému prostrediu alebo odboru a v relatívne krátkom čase vedia byť preškolení a zaučení. Ja osobne očakávam od firmy, aby mala víziu a hodnoty, ktorými sa riadi a ktoré nezostávajú iba na papieri. Ďalej očakávam slušný plat, ktorý zodpovedá náročnosti práce a mojim schopnostiam. Rovnako si želám, aby práca bola zaujímavá, „challengujúca“, teda aby ma nenudila a aby som sa neustále posúvala vpred. Netrúfam si však povedať, že toto platí pre celú generáciu mladých ľudí. Na čom sa však zhodneme je, že nikto z nás, vyštudovaných ľudí, nechce pracovať za minimálnu mzdu. 

Je pre dnešných študentov lákavejšia práca na pracovnú zmluvu, alebo skôr ako freelanceri, teda na živnosť?

Budovanie kariéry v zamestnaní predstavuje istotu. Poznám však viacero freelancerov, ktorí začínali svoj biznis už počas vysokej školy. Niekedy stačí mať dobrý nápad a dať o tom svetu vedieť. Ak robíte niečo dlhodobo a poctivo, zákazníci k vám prídu aj sami.

Mala som spolužiačku, ktorá sa už od strednej školy venovala manikúre a po skončení štúdia si otvorila vlastný salón. Svoje, vtedy ešte hobby, prezentovala najmä na Instagrame a vďaka jej kvalitnej práci sa o nej dozvedelo viacero zákazníčok.

Podnikanie predstavuje aj určité finančné riziká, no myslím si, že kľúčom je konzistentnosť, autentickosť a chuť tvrdo pracovať. Ak to robíte poctivo a s nadšením, ľudia to z vás vycítia. Preto fandím všetkým mladým šikovným ľuďom a rada ich aj zdieľam na mojich sociálnych sieťach. Chcem, aby o nich bolo počuť. 

V súčasnosti mladí ľudia rozmýšľajú viac ekologicky. Vyberajú si podľa toho aj adekvátneho zamestnávateľa (spoločensky zodpovedného)?

Každá firma sa snaží budovať si čo najlepšie meno a súťaží o pozornosť potenciálneho zamestnanca. A to je dobre, konkurencia je zdravá a posúva celú našu spoločnosť dopredu. Ja sa určite pozerám aj na to, aké CSR aktivity daná firma vykonáva. Vyplýva to nielen z mojej povahy, ale pre našu organizáciu je dôležité, aby sme boli „na jednej vlne“ aj s našimi partnermi. Ak AIESEC vychováva ľudí k akceptovaniu odlišností, k zodpovednosti alebo k udržateľnosti, nebolo by správne, ak by naši partneri robili presný opak. Ak firma robí niečo naviac, zvyšuje to jej poznateľnosť a dôveryhodnosť.

Ako by ste charakterizovali súčasného mladého človeka? 

Opäť budem súdiť iba podľa seba. Vraví sa, že každý človek si žije vo svojej bubline. V tej mojej žijú mladí ľudia, ktorí sú inteligentní, politicky sa angažujú, pracujú na sebe. Veľa z nich chodí na rôzne diskusie, pracuje v občianskych združeniach, pomáha. Viem si však predstaviť, že sú medzi nami aj takí, ktorí sú pre svoju životnú situáciu ovládaní strachom a neistota, čo bude zajtra, im zakrýva oči. Často sú manipulovaní dezinformáciami a rozhodujú sa skôr emocionálne ako racionálne. 

Ako to vyzerá so stážami? Podporujú zamestnávatelia diverzitu? Vidíte rozdiel medzi Slovenskom a inými krajinami?

AIESEC spolupracuje iba s takými partnermi, ktorí diverzitu podporujú. Bez toho by nebolo možné, aby do firmy, školy, neziskovky alebo start upu prišiel zahraničný stážista. Naši partneri chápu, že rôznorodosť názorov a postojov je prospešná nielen pre ich biznis, ale aj pre zamestnancov. AIESEC vznikol ako odpoveď na druhú svetovú vojnu, v ktorej sa všetko „iné“ považovalo za zlé a cudzie. Preto sme tu a od roku 1948 robíme zahraničné stáže. Mladých ľudí vedieme k hodnotám ako diverzita, líderstvo alebo udržateľnosť. Sú to univerzálne hodnoty a dovolím si tvrdiť, že Slovensko ich potrebuje viac ako kedykoľvek predtým.

Ďalší článok