Domovská stránka » Kariéra » „RIZIKO DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI JE POČAS PANDÉMIE NAOZAJ VYSOKÉ“
Kariéra

„RIZIKO DLHODOBEJ NEZAMESTNANOSTI JE POČAS PANDÉMIE NAOZAJ VYSOKÉ“

RNDr. VILIAM PÁLENÍK, PhD.

prezident a odborný garant Inštitútu zamestnanosti

Strata zamestnania v tomto koronavírusovom období zasiahla mnoho ľudí na Slovensku. Na čo si dať pozor pri hľadaní novej práce, akých zamestnávateľov si vyberať, prečo využívať predĺženú podporu v nezamestnanosti nie je až taký dobrý nápad a ako bude vyzerať blízka budúcnosť na pracovnom trhu nám dnes povie prezident Inštitútu zamestnanosti RNDr. Viliam Páleník, PhD., ktorý je vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV.

Čo je najčastejším dôvodom odchodu zo zamestnania?

Na prvom mieste je určite odchod do starobného dôchodku. Všetkých pracujúcich ľudí na Slovensku je cez 2 000 0000, pričom každý rok príde na trh práce viac ako 50 000 nových ľudí, no zároveň 50 000 odchádza do spomínaného dôchodku.

Ďalším dôvodom je zmena zamestnania, takzvaná fluktuácia. Zaujímavé je, že pred revolúciou bola zmena pracovného miesta naozaj neobvyklá a dnes už nie je ničím výnimočným. Konkrétne čísla sa však líšia v závislosti od regiónov. V krajských alebo veľkých mestách je totiž fluktuácia oveľa vyššia.

Akú priemernú dobu strávi zamestnanec u jedného zamestnávateľa?

Ako bolo spomenuté, líši sa to v závislosti od miest. Napríklad v Bratislave sa táto doba pohybuje okolo 3 rokov, v menších mestách, a hlavne na vidieku, je zmena zamestnania oveľa sporadickejšia. Veľké rozdiely sú aj medzi profesiami. Treba mať však na pamäti, že tieto čísla sú len orientačné.

Veľa Slovákov totiž pracuje aj v zahraničí, odkiaľ sa údaje o zmene zamestnania získavajú veľmi ťažko. Taktiež treba myslieť na takzvané nútené živnosti, ktoré vznikajú pod tlakom zamestnávateľa. Bežne zamestnaný človek je donútený založiť si živnosť a tým pádom už ťažšie zistíme, koľkokrát zamestnanie zmenil.

Niekedy je však priemerná doba u jedného zamestnávateľa kratšia ako spomínané 3 roky. Je to napríklad kvôli výpovedi alebo hľadaniu práce s väčšími benefitmi. Taktiež profesie, ktoré majú viac zamestnávateľov súčasne, ich zvyknú oveľa častejšie prestriedať.

Stabilita zamestnávateľa je veľmi dôležitá. Na aké ukazovatele by sa mali uchádzači o zamestnanie pozerať?

Pravdaže, stabilita zamestnávateľa je veľmi dôležitá, no záujemca o prácu nemusí vedieť jej mieru vždy odhadnúť. Dôležitejším ukazovateľom a oveľa jednoduchšie odhaliteľným je však kvalita vzťahov na pracovisku. Ako sa k sebe správajú kolegovia aj manažment, či zažívajú zamestnanci vysokú mieru stresu, prípadne harašment, napäté vzťahy alebo podrazy či ako si zamestnávateľ svojich zamestnancov cení.

Niekedy sa s týmito nepríjemnosťami nový zamestnanec stretne ešte počas skúšobnej doby, no sám seba presviedča, že je to len dočasné. Je to pre neho jednoduchšie riešenie, než opäť čeliť nezamestnanosti.

Na čo by si mali uchádzači o zamestnanie v súčasnej situácii na Slovensku dávať pozor?

Na prvom mieste je určite veľké riziko dlhodobej nezamestnanosti. To je taká, ktorá trvá viac ako 1 rok. V prvom rade si človek odvykne od chodenia do práce a prestane si veriť, že to zvládne. V druhom rade, zamestnávateľ nerád prijme človeka, ktorý tak dlho nepracoval. Bojí sa, že bude nespoľahlivý a málo efektívny.

Bohužiaľ, do stavu dlhodobej nezamestnanosti je momentálne veľmi ľahké spadnúť, pretože štát ponúka počas prvých 6 mesiacov nezamestnanosti celkom slušnú finančnú podporu a ľudia to radi využívajú. Štát naviac v rámci protipandemických opatrení predlžuje podporu v nezamestnanosti, umožňuje pandemické OČR a pod. Ľudia sa tak naštartujú až po viac ako polroku, čo je v tomto pandemickom období bohužiaľ neskoro, keďže nájsť si teraz prácu je oveľa ťažšie a ukrátiť sa o pol rok hľadania je fakt nezmyselné.

Ak teda v momentálnej situácii ľudia nechcú padnúť do dlhodobej nezamestnanosti, určite by mali radšej zobrať akúkoľvek krátkodobú prácu, aj keď nie je ich vysnívaná. Pomôže im to udržať sa v pracovnom tempe a popritom si nájdu stabilnú prácu, ktorú naozaj chcú robiť.

Akým smerom sa podľa vás bude situácia na pracovnom trhu vyvíjať v roku 2021?

Počas najbližších 3 až 5 rokov naozaj nečakám priaznivý vývoj na pracovnom trhu. Nízka miera nezamestnanosti v období pandémie určite nie je udržateľná. Napriek tomu, že pandémia skončí, pracovných miest začne ubúdať. Zamestnávatelia totiž stratia podporu štátu, vďaka ktorej sú posledný rok schopní si niektorých zamestnancov stále udržať. Keď však o túto podporu prídu, nebudú mať z čoho pracovníkov živiť.

Zaujímajú ťa programy pre absolventov? Klikni TU.

Podľa môjho názoru narastie aj spomínaná dlhodobá nezamestnanosť. Kvôli momentálnemu spôsobu získavaniu vzdelania budú zamestnávatelia oveľa skeptickejší napríklad aj k absolventom a ich diplomom, takže zamestnať čerstvo vyštudovaných ľudí bude naozaj problém.

Samostatnou témou je nezamestnanosť v segregovaných rómskych komunitách, vrátane mladých ľudí so zväčša slabším, iba základným vzdelaním. Tí  na dnešnom trhu práce nenájdu uplatnenie.  Pritom z demografických dôvodov tvoria rastúcu časť mladých populačných ročníkov. Žiaľ, chýbajú vládne programy, ktoré by primerane reagovali na hrozby vyplývajúce z rastu dlhodobej nezamestnanosti.

Ďalší článok