Home » Kariéra » „Počas komunizmu bolo vzdelávanie bezcenné. Dnes je kľúčové.“
bezcenné vzdelávanie

„Počas komunizmu bolo vzdelávanie bezcenné. Dnes je kľúčové.“

Jednou z vašich detských rolí, ktoré si asi pamätá väčšina divákov, bol grázlik Miky z Dívky na koštěti. Zahrali ste ho dosť vierohodne. Aký ste boli žiak?
Rola Mikyho mi rozhodne nebola cudzia. Nebola vzdialená môjmu reálnemu pôsobeniu v škole.

Nebolo vám niekedy ľúto, že vy ste neštudovali na vysokej škole?
To naozaj nie. Nie je dôležité, čo som v komunizme nevyštudoval, ale to, čo viem. Súčasťou vzdelania musia byť pravdivé informácie. O tie som sa vždy zaujímal o to viac, že som si bol vedomý globálnej a všadeprítomnej lži, v ktorej som žil. Pravda ako tajomstvo. To ma vzrušovalo.

Váš otec bol publicista a autor kníh, mama pracovala na univerzite a viacerí vaši súrodenci pôsobia na univerzitách. Aká hodnota sa vo vašej rodine prisudzovala vzdelaniu?
Počas komunizmu bolo vzdelávanie úplne bezcenné. Samozrejme, že sa predstieralo, a pritom väčšinou išlo o memorovanie nezmyslov, klamstiev a ideológie. Dnes je to inak. Vzdelanie je kľúčové. Nielen pre moje deti, ale i pre celú spoločnosť. V našej rodine to tak bolo brané odjakživa.

K čomu ste pri výchove najviac viedli deti?
K hrdosti a nezávislosti. To sú aspekty osobnosti, ktoré sa dodnes – ani v postkomunistickej spoločnosti – príliš neakcentujú. Naozaj hrdý človek pritom nekradne a neklame, pretože to jednoducho nejde. Podlamuje to hrdosť.

V čom sa na vás synovia podobajú?
O tom sa často vedú debaty. Zdedili všeličo, ale, ako to už býva, vlastnosti majú po oboch rodičoch. Snažím sa bojovať proti verzii, že to najhoršie majú iba po mne.

Spomínate si na niečo, čím vás chlapci nahnevali ešte ako školáci?
Vždy som rozlišoval dve veci. Ich prospech, ktorý som doma mlčky či pobúrene akceptoval. Ale čo sa týka ponižovačiek, devastácie sebavedomia a iných neduhov komunistického školstva, to som bol hneď osobne v škole. Rovnako ako moji rodičia. Považoval som si za povinnosť v tomto smere deti chrániť. Vyučuj, ale neponižuj!

Niekedy, keď pozerám vašu talkshow, mám pocit, že vaši hostia sú takí strémovaní, ako keby sedeli v škole, na skúške u profesora. Vy sa tak necítite?
Nie, je to sranda. Hostia sú väčšinou nervózni z vlastnej sebaprezentácie a z publika. Mimochodom, nezvyk vystupovať pred ľuďmi a strach z komunikácie je takisto dôsledkom chatrného školstva. To sa má v školách takisto učiť. Často sa to však nerobí, pretože to ani sami učitelia nevedia.

Ktorá zručnosť je z vášho pohľadu pre dnešných mladých ľudí kľúčová?
Jednou z elementárnych vecí je dokázať rozlišovať medzi úvahou a faktami. Na to je zase treba poznať fakty. To však u mladých vôbec nie je problém, skôr u tých starších a najstarších. Ovládať jazyky je už dnes samozrejmosť a medzi základné veci patrí aj schopnosť vyjadrovať sa. Bez tej nebude možné dosiahnuť nič. No a treba mať vedomosti v kontexte – samotná vedomosť môže byť nanič. Rovnako je potrebné vedomie „abstraktných“ hodnôt ako napr. morálka či osobná kultúra. Bez nich budete iba vyškolenou vyždírkou túžiacou po dobrom jedle a dovolenke.

Majú si študenti užívať mladosť a slobodu, alebo majú na sebe začať tvrdo pracovať už počas školy?
V dobrej škole vám vysvetlia i toto, bez toho, aby vám brali mladosť, slobodu a radosť zo života. Škola aj vychováva, a dobrá škola vychováva dobre. Napokon, študenti trávia v škole oveľa viac času ako doma.

Next article