Home » Inšpirácie » ROMAN POMAJBO: NEBOL SOM BIFĽOŠ, ALE PREŠIBANÝ!
deti v škole

ROMAN POMAJBO: NEBOL SOM BIFĽOŠ, ALE PREŠIBANÝ!

Čoskoro je koniec augusta, blíži sa škola či škôlka. Zasiahne to aj vašu rodinu?
Tento rok to budeme prežívať oveľa viac, pretože budeme mať prváčku! Prvý školský rok je najdôležitejší!!! Veľmi záleží na učiteľke. Ja si tú svoju prvú pani učiteľku pamätám dodnes. Tak veľmi som ju ľúbil, že som si ju raz priviedol domov… Mama aj pani učiteľka nechápali… 🙂 Prial by som našej prváčke Vivinke tú najlepšiu učiteľku, aby do školy chodila rada a spomínala na ňu tak, ako ja. Uvidíme…

Vaše detstvo bolo vraj typicky chlapčenské. Ako a kde ste zvyčajne trávili prázdniny?
Mám to šťastie, že mám o rok a pol staršieho brata. Takže detstvo sme strávili spoločne. Veľmi radi sme chodili do táborov, kde sme športovali, súťažili, zabávali sa… S obľubou hovorím, že všetko, čo som sa naučil, som sa naučil v tábore. Usmiata tvár s otvorenými ústami.

Ako si spomínate na časy, keď ste išli prvýkrát do školy?
Pamätám si to celkom presne. Hneď prvý deň som bol dokonca v riaditeľni, kde som dostal od pani riaditeľky lízatko. A odvtedy sa to už so mnou vlieklo. Bol som vzorný, aktívny žiak a využíval som všetky vymoženosti, ktoré mi to prinášalo. Najradšej som bol, keď som nemusel ísť na vyučovanie, lebo práve som „musel“ nacvičovať nejaký program alebo vysielať rozhlasové okienko.

Boli ste žiakom s dobrým prospechom. Čo vám pomohlo najviac? Mali ste aj „prúsery?“
Áno. Vždy som prospel s vyznamenaním! Ale nebolo to preto, že by som bol bifľoš. Bol som prešibaný! Sám som sa prihlásil, keď už som cítil, že by ma mohla učiteľka vyvolať. „Prúsery“ sem-tam boli až na inernáte v Brne, ale ani to neveril vychovávateľ, že som to vyviedol ja.

S dcérami trávite veľa času. Ako sa im snažíte vytvoriť krásne detstvo?
Snažíme sa s deťmi tráviť čo najviac času, či už pri jedle alebo spoločenských hrách. Rozprávať sa s nimi, komunikovať. Čo prežívajú, povedať si, čo bolo dnes najlepšie, alebo najhoršie. Radi chodíme po výletoch, po návštevách, alebo pečieme a varíme dobroty pre návštevu, ktorá zas príde k nám. Máme radi spoločnosť, ale doprajeme si aj rodinné „dejchánky“ u nás doma na terase.

Čo považuje za najdôležitejšie vo výchove?
Myslím, že detstvo je najdôležitejšie obdobie, keď nesmieme vo výchove nič zanedbať, aby sme sa o ne v budúcnosti nemuseli báť. Aj keď sme unavení a vyčerpaní, deťom treba dať čo najviac, lebo ak sa o deti nebudete zaujímať vtedy, keď to najviac potrebujú, tak neskôr sa nebudú zaujímať oni o vás. Výchova detí je dôležitá, netreba ju podceňovať a hoci to počúvame z každej strany, veľakrát sú to len prázdne reči.

Úlohu otca predvádzate aj v predstavení Ocko. Pripomína vám bežný deň s dcérami?
Je to život sám! Kto sa na predstavenie príde pozrieť, uvidí množstvo situácií, ktoré dôverne pozná. Každý sa tam nájde. Ženy zistia, čo sa asi deje v hlavách ich mužov a pochopia všetko doteraz nepochopiteľné. Muži zistia, že v tom rozhodne nie sú sami a ako sa to dá s humorom zvládnuť.

Prežívate na javisku v divadle väčšia komédiu, či skôr u vás doma?
Možno najväčším prínosom predstavenia je, že je veľmi osobné. V dnešnom svete, v ktorom si všetci chránime svoje súkromie, nepoznáme susedov a nechceme, aby nám niekto videl do kuchyne, príde herec, ktorý rozpráva o veciach, ktoré sú osobné až intímne, ale pritom pre nikoho nie sú cudzie, ani neznáme. V hre sú veľmi vtipné situácie, ale preto, že ani život nie je vždy len veselý, aj tu sú momenty, ktoré človeka dojmú. Niekedy dokonca natoľko, že uronia aj slzičku…

Ste vo výchove detí skôr taký pokojný, rozvážny rodič, alebo skôr typ „veľkého dieťaťa na zábavu“?  
Od každého trochu. Preto je ideálne, keď sú na výchovu dvaja, ktorí sa navzájom dopĺňajú.

Hovorí sa, že každý chlap je veľké decko. Zostali vám dodnes nejaké detské zlozvyky?
Rád sa hrám. Preto som si pre seba vybral ideálne povolanie.

Ak by ste mali možnosť stráviť jeden deň s vašou rodinou podľa vašich predstáv, čo by ste robili a kde?
Tešiť sa a spoločne si užívať radosť zo života! Nech sme kdekoľvek. Naozaj mi stačí, keď vidím, že moja rodina je šťastná!

Otcovia vraj otvárajú dcéram mužský svet. Ktoré nezvyčajné aktivity s vami si vaše dcéry najviac zamilovali?
Ešte sú malé. Takže najobľúbenejšia spoločná aktivita je mazlenie. Takto im prejavujem svoju obrovskú LÁSKU. Ale už boli so mnou aj na „Apalucha“, čo je viacdenný výlet iba s ockami, či na rybách, alebo na natáčaní Spievankova…

Keby sme poslednú otázku položili vašej žene a spýtali sa, aký je rodinný život s vami, čo by ste sa dozvedeli? Skúste si tipnúť jej odpoveď.
Je veľmi náročné a vyčerpávajúce s ním žiť. Tvár plačúca od radosti, ale je to to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť! Nevymenila by som ho za nič na svete! Počkajte, to som napísal, čo cítim ja k nej. Idem sa jej radšej spýtať…

Next article