Home » Inšpirácie » O špendlíkoch, návrate do školy a jeho kráse
chodenie do školy

O špendlíkoch, návrate do školy a jeho kráse

Tešila som sa, ako to naľavo ubúda. Prišli! Prázdniny a s nimi kúpalisko, slivkové knedle od babky či skrývačky až do tmy. A potom prišiel august. Špendlíky začali putovať po jednom naspäť a ja som sa začala tešiť do školy. Zastrúhala a zoradila som si farbičky a žobronila od mamy ušitie nového hygienického vrecka. Áno, hľadala špendlíky.

Návrat do školy je svätá vec. Môcť chodiť do školy z nás robí prominentov, a tak na tú zvláštnu radosť máme plné právo. A hoci sa to ťažko vysvetľuje, mali by si ho osvojiť všetky deti.

Denne vidím deti, ktoré ešte včera na školu frflali a dnes by dali všetko za to, aby sa do nej mohli vrátiť. Neútulné priestory nemocnice ich nudia, mamka ako kamarátka je síce fajn, ale tak veľmi preveľmi by sa po roku samoty zišli spolužiaci.

Nikdy nepísala na tabuľu, tak jej ju kúpili
Denne vidím deti, ktoré ešte včera na školu frflali a dnes by dali všetko za to, aby sa do nej mohli vrátiť. Neútulné priestory nemocnice ich nudia, mamka ako kamarátka je síce fajn, ale tak veľmi preveľmi by sa po roku samoty zišli spolužiaci. Namiesto toho mesiace chemoterapie, oslabenej imunity a čakania. Najlepšie to vystihol raz Dominik: „Ešte aj diktát každý deň by bol lepší.“ Na onkológii funguje tiež miniškola. Skvelé pani učiteľky robia pre deti čo môžu. Učia ich, vymýšľajú zábavu a fúkajú rany na tele aj na duši. Spomínam si na Veroniku. Ochorela, keď mala nastúpiť do prvej triedy. Nádor na oku. Ešte ako druháčka však trávila väčšinu času v nemocnici alebo doma individuálnym štúdiom. Povzdychla si: „Ja som ešte nikdy nepísala na tabuľu.“ A tak jej na druhý deň tety učiteľky tabuľu kúpili.

Čo takto špeciálna kniha?
Nedávno sme vydali knihu o Bezvláske. O hrdinke, ktorá nemá vlasy. Žiadna Zlatovláska, ani Pocahontas. Princezná bez vlasov. Kniha, ktorá učí zdravé deti tolerancii a choré sebavedomiu sa stretla s obrovským úspechom. Čítali a rozdávali sme ju v nemocniciach. Spojili sme dva odlišné svety, aby sa lepšie pochopili a niečo od seba naučili. Možno by sa ďalšia kniha mohla volať o Bezškoláčke.

Návrat do školy je posvätná a krásna vec. Vychutnajme si ho spolu s našimi ratolesťami. A keď budú frflať, dajte nám vedieť, vydáme pre nich knihu. Vlastne už to vidím tak, že ju vydáme. Neviem ešte presne kedy, ale idem si na to napichať do nástenky špendlíky.

Do školy po rebríku
Deti v nemocniciach sú len jednou z inšpirácií. Čo takto deti v Indii, Afrike, vo vojnových krajinách? Deti na úteku zo Sýrie? Deti, ktoré prekonávajú na ceste do školy džungľu alebo povrazové rebríky? Čo by tieto deti dali za to, aby im každý deň pribrzdilo auto pred krásnou budovou, kde by ich čakali krásne knihy.
Návrat do školy je posvätná a krásna vec. Vychutnajme si ho spolu s našimi ratolesťami. A keď budú frflať, dajte nám vedieť, vydáme pre nich knihu. Vlastne už to vidím tak, že ju vydáme. Neviem ešte presne kedy, ale idem si na to napichať do nástenky špendlíky.

Next article